3 krát s JANKOU OLACH KOSTRABOVOU alebo posledná bodka za AKADÉMIOU PRACOVNÉHO PRÁVA
Máme za sebou sériu 7 webinárov, ktoré sme spoločne s Jankou Olach Kostrabovou pripravili s názvom AKADÉMIA PRACOVNÉHO PRÁVA.
Spoločne sme prešli cez témy, ktoré tvoria kostru slovenského pracovného práva, a ktorých výklad priniesol začiatočníkom ale i HR profesionálom odpovede na mnohé otázky, ktoré sa týkajú aplikácie pracovného práva v praxi:
 
1. Ako správne nastaviť pracovnú zmluvu
2. Zmeny počas trvania pracovného pomeru
3. O nástrahách prepúšťania
4. Pracovný čas a mzda
5. Dovolenky a prekážky v práci
6. Zodpovednosť za škodu a inšpekcia práce.
7. Exekúcie a zrážky zo mzdy
 
Sériu webinárov počas prázdnin sprístupnime všetkým členom HRcomm. Súčasťou takto zdieľanej Akadémie pracovného práva budú nahrávky všetkých 7 webinárov a prezentácii, ktoré dopĺňajú výklad.
Poslednou bodkou za Akadémiou je rozhovor s Jankou Olach Kostrabovou, v ktorom vám  prinášame pár Jankiných názorov a myšlienok. 
 
Prečo ťa baví pracovné právo? 
Asi preto, že v tejto disciplíne najviac vnímam „človečinu“ so všetkým čo k tomu patrí????  A okrem toho, som zameraná na výsledky a v pracovnom práve sa výsledok mojej práce dostaví často veľmi rýchlo.  
 
Čo ti dala séria webinárov z oblasti pracovného práva, ktoré si lektorsky zastrešila pre HR komunitu?
Do tohto nášho spoločného projektu som išla najmä s cieľom  prispieť ku komplexnejšiemu pochopeniu pracovnoprávnych tém pre personalistov a mzdárov, s ktorými najviac spolupracujem aj v praxi a musím konštatovať, že som veľmi rada, ak sa mi to podarilo.  Nie je jednoduché zorientovať sa v  zákutiach pracovného práva a rozhodovacej praxi súdov, pokiaľ človek nemá právnické vzdelanie a nevenuje sa tomu aktívne. A priznám sa, že niektoré detailnejšie témy som si musela tiež doštudovať, napríklad počítanie a zaokrúhľovanie dovoleniek, takže som rozšírila obzory aj sebe ????. Ďakujem aj za podporu mojej kolegyni Monike Novotnej, ktorá má tiež veľa predchádzajúcich skúseností z korporátneho prostredia a komunikáciou s inšpektorátmi.
 
Aké sú tvoje 3 najdôležitejšie odporúčania k 3 vybraným témam?
  • Práca z domu
K téme práce z domu by som odporúčala ujasniť si vopred v akom režime pracovného času so zamestnancom fungujete, či je to pružný pracovný čas alebo si zamestnanec rozvrhuje pracovný čas sám, a pokiaľ je to tá druhá možnosť, tak dohodnúť sa so zamestnancom, že vás bude vopred o svojom rozvrhu informovať. A nezabúdajte na socializáciu zamestnancov pracujúcich z domu, aby sa navzájom mohli inšpirovať a efektívne spolupracovať.
 
  • Ukončenie pracovného pomeru
Ukončenie pracovného pomeru zo strany zamestnávateľa odporúčam vždy konzultovať s právnikom, lebo je tam veľa možností, kde sa môže urobiť chyba a táto chyba môže byť relatívne „drahá“. Aj pre mňa samotnú je často stresujúce ak radím zamestnávateľovi pri tomto kroku, a ten rešpekt pramení z poznania, čo všetko sa môže pokaziť.
 
  • Porušenie pracovnej disciplíny
Pri porušení pracovnej disciplíny odporúčam všetko protokolovať hneď na mieste činu a hneď ako k udalosti dôjde a zároveň to operatívne riešiť, lebo potom sa stáva, že môže byť neskoro, zamestnanec prestane chodiť do práce a prípadnú škodu nevymôžete. Taktiež, pokiaľ dávate výpoveď pre porušenie pracovnej disciplíny, je potrebné uvažovať, či nejde o výpovedný dôvod neuspokojivého plnenia pracovných úloh. Lebo na porušenie pracovnej disciplíny sa vyžaduje zavinenie na strane zamestnanca.
 
Čo si myslíš o kreativite v pracovnom práve ?
Zákonník práce je rigidný právny predpis, ktorý neumožňuje žiadny právny úkon mimo tých, ktoré výslovne upravuje, čo veľmi okliešťuje flexibilitu zamestnancov aj zamestnávateľov, ak chcú vyriešiť nejakú Zákonníkom práce nepredvídanú situáciu. Na rozdiel od nás je v českom pracovnom práve možnosť kreativity oveľa širšia, nakoľko je v pracovnom práve možné využiť aj zmluvy alebo dohody podľa občianskeho práva, ktoré nie sú výslovne upravené v Zákonníku práce. 
Každopádne, kreativita sa už dlhodobo ponúka v komunikácii so zamestnancami a hľadaní vzájomne výhodných riešení. O čom vedia rozprávať najmä tí, ktorí kolektívne vyjednávajú????
 
Čo by si rada videla v našom ZP, keď ho porovnáš s legislatívnymi úpravami okolitých krajín – napr. v rámci V4?
Okrem vyššie zmienenej možnosti využívať nástroje občianskeho práva je v ČR napríklad už zrušená ponuková povinnosť zamestnávateľa pri skončení pracovného pomeru. Podľa mňa je tento právny inštitút na súčasnom pracovnom trhu nadbytočný, lebo keď je zamestnávateľ so zamestnancom spokojný tak sám urobí všetko pre to aby si ho nechal, a pokiaľ nie, tak urobí všetko preto, aby sa ponukovej povinnosti vyhol. Je to z môjho pohľadu zbytočná obštrukcia, ktorej formálne nezvládnutie môže viesť k neplatnosti výpovede.
 
Taktiež pri dohodách o zrážke zo mzdy – u nás musí zamestnávateľ vykonávať zrážky zo mzdy v prospech tretích osôb bez ohľadu na svoju vôľu vo vlastnej réžii a na vlastné náklady, bez nároku na úhradu trov, ktoré vzniknú jemu. V Českej republike sa na uzavretie dohody o zrážkach zo mzdy v prospech tretej osoby vyžaduje súhlas zamestnávateľa. To znamená, že zamestnávateľ sám rozhodne o tom, či je ochotný sa na to podujať alebo nie.
 
Počas celej série webinárov AKADÉMIA PRACOVNÉHO PRÁVA, ktoré sme spoločne pripravili pre HRcomm, sme hovorili o detailoch Zákonníka v nastavení, ktoré je aktuálne platné. Pokiaľ by si mala možnosť zmeniť / upraviť /  doplniť do textu ZP 3 oblasti – ktoré by to boli a prečo?
Vypustenie vyššie zmienenej ponukovej povinnosti pri skončení pracovného pomeru, upresniť zaokrúhľovanie dovolenky (to je len detail), vymazať a nanovo napísať celú časť ohľadne stravovania zamestnancov tak aby to malo hlavu aj pätu a ten systém mal jednotnú terminológiu a logiku. 
Taktiež by to chcelo zavedenie väčšej flexibility alebo špeciálnej  zákonnej úpravy pre malých zamestnávateľov, lebo mám dojem, že súčasný Zákonník práce je historicky šitý na veľké výrobné podniky, ale pre malý IT start-up je veľká časť jeho pravidiel úplne nepochopiteľná a predstavuje beh cez administratívne prekážky. Ako keby zamestnanec nebol dostatočne svojprávny a zamestnávateľ bol jeho mama aj otec. Myslím si, že to čo dnešná spoločnosť a nová generácia zamestnancov potrebuje, je rovnocenný, partnerský vzťah aj medzi zamestnancom a zamestnávateľom.
 
Ďalší problém je elektronizácia pracovného práva. Náš Zákonník práce stále nepripúšťa elektronické doručovanie, napriek tomu, že každá právnická a fyzická osoba disponuje alebo môže disponovať zaručeným elektronickým podpisom. Tento problém sa zintenzívnil v dobe pandémie COVID 19, keď bolo treba komunikovať na diaľku a odberné lehoty zásielok sa predĺžili na mesiac. Pokiaľ má tak zamestnávateľ, ako aj zamestnanec aktivovaný elektronický podpis a obaja s elektronickým doručovaním súhlasia, tak nevidím okrem chýbajúcej legislatívy iný dôvod, pre ktorý by museli naďalej komunikovať prostredníctvom pošty.
 
 
Janka, ďakujem ti za rozhovor a teším sa na našu ďalšiu spoluprácu v HRcomm 
Zuzana Boorova
členka predstavenstva HRcomm