fb in
+421 2 5564 2471ico_phone
časopis Manažér 2014

Po strednej škole odišla do zahraničia a tri roky študovala humanitné vedy na univerzite v Škótsku. Po návrate na Slovensko nastúpila do farmaceutickej spoločnosti, kde sa ako asistentka výkonného riaditeľa postupne zoznamovala s oblasťou Human Resources a personalistikou. Popri zamestnaní vyštudovala Univerzitu Konštantína Filozofa v Nitre, odbor so zameraním na psychológiu a sociálne vedy. Následne pracovala v personálnej agentúre, kde získala predovšetkým praktické skúsenosti s pohovormi a náborovým procesom. Po roku prijala ponuku spoločnosti, v ktorej šesť rokov pôsobila ako personálna manažérka. V roku 2010 nastúpila do spoločnosti OMS Lighting, kde pracuje ako Human Resources Manager dodnes. Erika Kratochvílová.

 

Čo vás pri rozhodovaní o prijatí súčasnej pozície najviac ovplyvnilo?

Ponuka ma oslovila tým, že pozíciu obsadzovala slovenská firma s vlastným výskumom a vývojom, vlastnou výrobou a so zameraním na inovácie a najnovšie technológie. Viac som o nej v tom čase nevedela, avšak pri finálnom rozhodovaní ma ovplyvnilo stretnutie s majiteľom. Jeho vízie a vysoké ambície, rovnako ako aj predstavy o fungovaní HR oddelenia, ktoré sa zhodovali s mojimi. Navyše majiteľ spoločnosti – Vladimír Levársky – je držiteľom ocenenia Podnikateľ roka, čo je dôkazom toho, že stratégia, smerovanie a fungovanie spoločnosti OMS Lighting sú nastavené veľmi dobre a že si zaslúži dôveru nielen obchodných partnerov, ale aj zamestnancov.

 

Ktoré poznanie získané počas doterajšej kariéry považujete za zásadné?

Že kvalita sa nedá oklamať kvantitou. Že žijeme v ére, ktorá nás núti meniť všetko, čo sme sa učili – nie len inak komunikovať a prezentovať, ale aj opustiť zaužívané spôsoby, prestať myslieť tradične a denno-denne prekračovať vlastný tieň. Že práca s ľuďmi je najťažšia, ale aj najkrajšia. A že nijaká práca na svete, nech nás baví akokoľvek, nenahradí rodinu.

 

Čo vás na vašej práci najviac teší? A čo otravuje a brzdí?

Teší ma, keď sa nám podarí implementovať niečo, čo je prínosom pre zamestnancov i pre zamestnávateľa, keď sa ľudia vo firme cítia dobre, keď cítia priestor na sebarealizáciu, keď naši dizajnéri vyhrávajú ceny za dizajn v popredných súťažiach, keď prídem večer domov a nemám pocit, že som nič nestihla. J Výhodou v našej spoločnosti je, že rozhodovací proces je rýchly, keďže majiteľ je len jeden a trávi vo firme každý deň. Prekážkou občas býva nedostatok kvalifikovaných odborníkov, ktorých potrebujeme na výskum a vývoj, avšak to nás aspoň núti hľadať nové cesty k získavaniu ľudí novými spôsobmi a najmä v zahraničí. Najviac ma brzdí (a priznám sa, že i otravuje) legislatíva a príliš veľa byrokracie. Úplne najmenej mám však rada, ak musím ľuďom oznámiť, že s nimi firma musí ukončiť pracovný pomer – a je jedno, z akého dôvodu.

 

Ako sa začína váš typický pracovný deň? Líši sa v niečom od ideálneho pracovného dňa?

Rannou kávou, ktorá ma väčšinou čaká na stole po príchode do práce (mám perfektných kolegov) a ktorú niekedy dopíjam až poobede. Typický deň je o mailoch, stretnutiach, pohovoroch, poradách, telefonátoch... Z rutiny ma občas vytrhne služobná cesta, školenie či konferencia. A ako by mal vyzerať môj ideálny pracovný deň? Priznávam, nad tým som nikdy neuvažovala, avšak raz sa stalo, že nám vo firme „padla“ sieť, nešli e-maily, telefóny ani internet a my sme boli nútení stretnúť sa a riešiť pracovné úlohy osobne. Myslím, že to boli najproduktívnejšie, najlepšie využité a najteambuildingovejšie hodiny, ktoré sa nám mohli prihodiť. Vôbec by mi neprekážalo, keby sa určil v týždni jeden deň, počas ktorého by ľudia museli komunikovať iba face2face. J

 

Akú profesijnú výzvu máte momentálne pred sebou?

V tomto čase už plánujeme aktivity na roky 2015 a 2016, čo je samo o sebe v týchto neistých časoch výzvou. Ak sa však bavíme o tomto roku a najbližších mesiacoch, zavádzame nový systém hodnotenia zamestnancov a implementujeme nové formy vzdelávania. V máji sme otvorili OMS Univerzitu, ktorá je projektom na riadenie talentov a nástupníctva. Začiatkom budúceho roku plánujeme predstaviť novú organizačnú štruktúru, s ktorou budú súvisieť nové formy riadenia pracovného výkonu zamestnancov, nový systém benefitov, atď. Výziev je veľa, nové ciele si stanovujeme takmer denne, avšak dosahovať ich musíme v súčinnosti s ostatnými oddeleniami a tak, aby sa neustále napĺňala stratégia spoločnosti. Dôležitá je aj flexibilita, takže občas sa nám zmenia priority.

 

Máte nejakú nenaplnenú pracovnú ambíciu?

Bez ambícií by to nešlo, považujem za dôležité vedieť, akým smerom sa chcem posúvať. Mám plány a predstavy o ďalšom smerovaní, ale všetko má svoj čas a ktovie, čo prinesie budúcnosť... Keď som si vyberala strednú školu, chcela som ísť na zdravotnú alebo pedagogickú, no rodičia ma nasmerovali na obchodnú akadémiu. Po jej skončení som odišla do zahraničia s úmyslom, že sa na Slovensko už nevrátim. Vrátila som sa po troch rokoch. Začala som študovať vysokú školu so zámerom venovať sa po zvyšok života psychológii, no prax ma priviedla k ľudským zdrojom, ktoré ma dodnes veľmi bavia. A verím, že ma baviť neprestanú. Ako vidieť, priority, záujmy, ciele a ambície sa časom môžu meniť, závisí to od okolností, a preto si vždy nechávam priestor na zmenu.

 

Jana Hyžová