Pod týmto  názvom sa uskutočnilo dňa 19. marca 2009 pracovné stretnutie Východoslovenského regionálneho klubu (VsRK) členov Združenia pre riadenie a rozvoj ľudských zdrojov. Stretnutie sa konalo v Košiciach, v priestoroch spoločnosti Inžinierske stavby, a. s.
 
Stretnutie otvorila a všetkých zúčastnených privítala pani Jitka Žatkuliaková, výkonná riaditeľka Združenia pre riadenie a rozvoj ľudských zdrojov a pani Helena Jacková, riaditeľka úseku ĽZ spoločnosti Inžinierske stavby, a.s. a vedúca VsRK ZRRĽZ.
Stretnutia sa zúčastnili zástupcovia spoločností, ako napr. Dopravný podnik mesta Košice a. s., Taval, s. r. o., Prešov, TOMARK, s. r. o., Prešov, ELCOM, s. r. o., Prešov, VSE a. s., Košice, Molex Slovakia, a. s., Kechnec , Inžinierske stavby a. s. Košice, Tepláreň Košice, a.s., THORMA Výroba, k.s., Fiľakovo.
 
Pozvanie prijali a zúčastnili sa aj zástupcovia Úradu práce, sociálnych vecí a rodiny z Košíc. Pozvaní zástupcovia úradu práce z Prešova, žiaľ, ospravedlnili svoju neúčasť, čo bolo na škodu, lebo aj názory, pohľady a usmernenia z ich strany by boli cenným návodom k riešeniu existujúcich problémov firiem z Prešovského kraja.
Kríza,snáď najčastejšie skloňované slovo v médiách a nielen v nich, najpoužívanejšie dá sa povedať od jesene 2008 aj na Slovensku. Každá kríza, aj tá súčasná globálna, sa prejavuje vlnou znížených objemov objednávok, poklesom výroby, znižovaním zamestnanosti a rastom miery nezamestnanosti. Zo zahraničia sa vracajú mnohí zamestnanci, ktorí nastupujú na úrady práce. Strata počas krízy bude veľkou školou každého z nás, premieša trh práce. Veľa pracovných miest zanikne a vzniknú nové. Pri ich obsadzovaní budú mať prednosť pripravení ľudia. Kríza, to môže byť pre nás aj výzva. Výzva pre firmy a spoločnosti, aby teraz ako ktosi povedal, „keď sa nedá kosiť, brúsili kosu“ a venovali energiu a čas ľuďom, ktorí o to stoja. Lenže krízu je potrebné prežiť.

Vo veľmi milej a neformálnej atmosfére sa nám podarilo vymeniť si názory, podeliť sa o skúsenosti a získať cenné informácie. Na to, aby mnohé firmy prežili a udržali si svojich zamestnancov ako najcennejší kapitál, nestačia len vnútorné krízové opatrenia vo forme znižovania nákladov, firmy potrebujú dočasné ochranné opatrenia zvonku, teda zo strany štátu.
Nástroje aktívnej politiky zamestnanosti nám priblížila JUDr. Mazáková, zástupca Úradu práce v Košiciach. Vysvetlila Zákon 49/ 2009, ktorým sa mení a dopĺňa zákon 5/2004 Z. z. o službách zamestnanosti s platnosťou od 1. marca 2009. V novele zákona o službách zamestnanosti sú novelizované niektoré znenia a doplnené nové paragrafy – ako príspevok na podporu udržania zamestnanosti, príspevok na podporu vytvorenia nového pracovného miesta, príspevok na podporu samostatnej zárobkovej činnosti, príspevok ku mzde zamestnanca, možnosť využiť tzv. flexi konto. Vysvetlila podmienky a spôsob získania uvedených možností, ktoré ponúka štát. Získali sme cenný informačný materiál vo forme prehľadu výšky a dĺžky poskytovania jednotlivých finančných príspevkov poskytovaných uchádzačom o zamestnanie, zamestnancovi a zamestnávateľovi. V diskusii bola položená otázka reálnosti využitia jednotlivých paragrafov uvedenej novely pre zamestnávateľov, ktorí to skutočne potrebujú na preklenutie nepriaznivej situácie a udržanie zamestnanosti.

Jej kolegyňa informovala o pripravovanom Národnom projekte 100 – oboznámenie občanov s odbornými poradenskými službami, vzdelávaním s možnosťou využitia nových technológií, zručností.

V Hospodárskych novinách z 18. 3. 2009 bol na titulnej stránke článok pod názvom „Práca sa stáva čoraz vzácnejšou“. Okrem iného, z aktuálnych údajov Ústredia práce, sociálnych vecí a rodiny bolo zverejnené, že firmy ohlasujú čoraz viac hromadných prepúšťaní a nezamestnanosť stúpa z mesiaca na mesiac. Podľa zverejnených údajov od októbra 2008 do marca 2009 bolo nahlásených 199 hromadných prepúšťaní ,o prácu má prísť 21,6 tis. ľudí, bolo zrušených z toho počtu 4 953 pracovných miest.
 

Jednou z firiem, ktorá prispela k tomuto množstvu zamestnávateľov je aj spoločnosť TOMARK s. r. o. v Prešove, kde pôsobím ako manažér ľudských zdrojov. S prítomnými zástupcami členov Združenia som sa podelila o praktické skúsenosti  tej tienistej stránky personálnej práce,  ako čelíme kríze, ako ju zvládame, a čo sme museli už prekonať. Naša spoločnosť vznikla v roku 1995. Špecializuje sa na výrobu zváraných konštrukcií a ich častí najmä pre automobilový priemysel. Jej produktom sú časti návesov, časti žeriavov, kontajnery, triedičky na sypký materiál a najnovším výrobným programom sú ultraľahké lietadlá VIPER SD-4. Hlavnými obchodnými partermi je zahraničie Nemecko a Francúzsko. Spoločnosť dosiahla strop svojej zamestnanosti v októbri 2008. Na konci októbra 2008 musela pristúpiť k organizačným zmenám a nahlásiť hromadné prepúšťanie. Hlavným kritériom pri prepúšťaní spočiatku boli zamestnanci, ktorí mali nárok na starobný a predčasný starobný dôchodok, prepúšťali sa zamestnanci v skúšobnej dobe a tí, ktorí boli na dobu určitú, zohľadňovali sme nahraditeľnosť vybraných profesií. Objem výroby na základe poklesu objednávok sa však znížil o 70%, museli sme pristúpiť k ďalšiemu uvoľňovaniu zamestnancov. Spoločnosť vymedzila vážne prevádzkové dôvody a zamestnanci majú určený zvláštny režim prác. Sú doma a patrí im náhrada mzdy 60% z priemerného zárobku. Do práce nastupujú po dohode podľa druhu a počtu objednávok. Chceli sme využiť novelu zákona o službách zamestnanosti, konkrétne § 50d, aby sme mohli udržať zamestnanosť a nemuseli prepúšťať kvôli finančnej situácii , ale v praxi je pre nás tento paragraf nerealizovateľný, lebo v prílohách ku žiadosti o príspevok je čestné vyhlásenie, že firma nie je v ťažkostiach, ako sú rastúce straty, klesajúci obrat, rastúce skladové zásoby, nadmerná kapacita, pokles peňažného toku. Tak sa pýtam, prečo by si firma žiadala pomoc od štátu, keby nebola v ťažkostiach? Spoločnosť prijala krízové opatrenia na šetrenie nákladov, pozastavila pripravované investičné akcie a utlmila aj sociálny program. Krízu chceme prežiť a rozvíjať sa naďalej. Hľadáme náhradné výrobné programy a krízu berieme ako výzvu.
 

Podobné problémy má aj spoločnosť TAVAL s. r. o. z Prešova, ktorá patrí do strojárskeho priemyslu. Pani Jitka Semivanová má na starosti ľudské zdroje. Taktiež sa pasovali s problémom znižovania stavov zamestnancov. Nakúpili novú technológiu, ktorú chcú využívať, ale žiaľ museli zastaviť výrobu.
Globálna kríza sa viac či menej dotýka každého zamestnávateľa. Časť firiem a manažérov na svojich postoch neprežije. V niektorých prípadoch je to kvôli rozhodnutiu materskej firmy.
 

Zástupcovia spoločnosti Molex Slovakia, a. s. zo závodu Kechnec informovali o oznámených zmenách, ktoré budú viesť v priebehu roku 2009 k zrušeniu závodu. Mladé kolegyne svoje povinnosti nesú hrdinsky a ich reakcia na stretnutie? Citujem, čo mi napísali: „Práve sme s kolegyňou podávali správu o včerajšom stretnutí šéfovi a tlmočili sme mu naše pozitívne dojmy. Skutočne nám to stretnutie pomohlo, krízu sme síce neporiešili, ale nabrali sme pozitívnej energie ...“. Myslím, že to je veľmi dôležité. Vedieť, že nie sme sami v ťažkostiach. Podeliť sa o to s ostatnými.
 

Stretnutie pokračovalo vo veľmi príjemnej pracovnej atmosfére aj vďaka hostiteľom a boli povedané aj optimistické informácie. Spoločnosť ELCOM, s. r. o. Prešov pristupuje k obnove svojich kádrov a chce sa zamerať na mladé talenty vracajúce sa zo zahraničia na slovenský trh práce. Pán Pavol Buhla, HR manažér spoločnosti poznamenal, že kríza priniesla pre zamestnávateľov aj pozitíva, keď predtým si zamestnanci vyberali zamestnávateľa, teraz sa situácia zmenila. Na trhu práce je viac kvalifikovanej pracovnej sily, firmy si môžu vyberať.
 
Inžinierske stavby a. s. Košice prijímajú zamestnancov, informovala pani Helena Jacková. Hlavne kategórie robotníkov, ako sú vodiči, strojníci stavebných strojov. Isté je však, že tlak na personalistov je iný, ako tomu bolo pred niekoľkými mesiacmi.
Po vzájomnej výmene a živej diskusii stretnutie Východoslovenského regionálneho klubu ZRRĽZ ukončila pani Jitka Žatkuliaková, ktorá poďakovala zúčastneným za účasť.
 
A reakcie na stretnutie? O niektorých som už písala. Za seba chcem povedať, že oceňujem akcie Združenia, oceňujem ľudí, ktorí ich organizujú a oceňujem aj tých, ktorí sa chcú podeliť o svoje skúsenosti, majú záujem vypočuť iné názory, prispieť k možným riešeniam, vzájomne sa podporiť. Tešíme sa na ďalšie stretnutie!
 

Katarína Šterbáková
manažér ľudských zdrojov
TOMARK, s.r.o., člen ZRRĽZ