Kolektívne vyjednávanie v praxi zamestnávateľov

Témou tohto diskusného fóra, ktoré sa konalo 14.2.2013 v priestoroch Ministerstva hospodárstva SR, bolo kolektívne vyjednávanie a tiež výmena praktických skúseností účastníkov stretnutia pri vyjednávaní kolektívnych zmlúv.

 

Keďže každý z prítomných pôsobí v inom rezorte a vyjednáva v iných podmienkach, prítomní sa živo zaujímali o dianie práve v konkrétnom podniku, kde naozaj otázka „Ako to robíte vy?“, rezonovala po celý čas. 

 

Téma „kolektívne vyjednávanie“ je práve v tomto čase aktuálna, pretože niekde sa podarilo kolektívnu zmluvu na rok 2013 dohodnúť, niekde  proces kolektívneho vyjednávania ešte prebieha a u niektorých zamestnávateľov vrcholí, takže všetci účastníci mali čo k téme povedať.

 

Každý z prítomných sa krátko predstavil a stručne zreferoval, ako prebieha kolektívne vyjednávanie u nich, čo sú najcitlivejšie témy, kde sa obyčajne kolektívne vyjednávanie „zasekne“ a čo potom s tým ďalej. Svoje konkrétne skúsenosti s pôsobením v oblasti riešenia kolektívnych sporov prezentovala Zuzana Weissová, evidovaná v zozname sprostredkovateľov a rozhodcov na MPSVaR SR, ktorá aj celé toto podujatie uviedla s tým, že prítomným priblížila zákon o kolektívnom vyjednávaní, kolektívne vyjednávanie ako proces a uviedla štatistické údaje o počte zamestnávateľov a zamestnancov pokrytých kolektívnymi zmluvami.  

 

O rozširovaní záväznosti kolektívnych zmlúv vyššieho stupňa, ktoré je práve predmetom pripravovanej novely zákona o kolektívnom vyjednávaní, podrobne informoval pán Andrej Lasz zo Zväzu elektrotechnického priemyslu a doplnil ho pán Vladimír Tonka zo Slovenských elektrární, a.s., ktorý tiež pridal aj praktické skúsenosti zo života.

 

Pani Zuzana Boorová zo spoločnosti ZF Boge Elastmetall Slovakia, a.s. (oblasť strojárenstva) okrem iného presvedčila prítomných o svojom postoji k sociálnym partnerom pri  kolektívnom vyjednávaní, ktorý vychádza z princípu partnerstva.  

 

Ak by sme mali zhrnúť získané poznatky a skúsenosti do zopár základných téz, ktoré sa osvedčili a je dobré sa nimi riadiť pri kolektívnom vyjednávaní, boli by to najmä tieto:

je výhodou, ak návrh na uzavretie podnikovej kolektívnej zmluvy predkladá zamestnávateľ

  • pred samotným kolektívnym vyjednávaním (za stolom) sa osvedčilo mať uzatvorenú dohodu o postupe pri KV, v ktorej sa dohodnú určité pravidlá, napríklad:
  • počet kolektívnych vyjednávačov za každú stranu,
  • určenie hovorcov,
  • časové obmedzenie diskusných príspevkov
  • časové trvanie jedného „kola“ KV
  • overovatelia zápisov, resp. protokolov
  • nerozširovanie KV o ďalšie body, ktoré neboli predmetom prvotného návrhu a pod.
  • „ani jeden deň bez kolektívnej zmluvy“ – obe zmluvné strany majú mať eminentný záujem sa dohodnúť  na novej kolektívnej zmluve
  • ak sa KV „zasekne“ nie je potrebné mať obavy požiadať o riešenie sporu sprostredkovateľa.


V závere stretnutia sme ešte požiadali JUDr. Zukalovú o jej názor na ostatnú novelu Zákonníka práce, najmä čo sa týka poskytovania pracovného voľna členovi odborového orgánu na činnosť odborovej organizácie (ust. § 240 odsek 3), pretože viacerým účastníkom fóra robí toto ustanovenie problémy v aplikačnej praxi.


Keďže dikcia zákona je naformulovaná dosť nešťastne, zástupcovia zo Železničnej spoločnosti Cargo Slovakia, a.s. už písomne požiadali MPSVR SR o výklad tohto ustanovenia a keď dostanú odpoveď radi informáciu poskytnú aj ďalším záujemcom prostredníctvom ZRRĽZ. ⇒ sľúbené stanovisko MPSVR SR.

 

Aj po skončení fóra ešte zostávali živo diskutujúce skupinky účastníkov vo foyeri, čo je pre nás signálom, že sa oplatilo prísť, má význam stretávať sa k dôležitým témam a vymieňať si navzájom svoje skúsenosti.

 

 

Mária Mrvová, vedúca riadenia a rozvoja ĽZ
ŽS Cargo Slovakia, a.s.