Keď ľudia začali vedome rozvíjať poľnohospodárstvo, čo bolo približne 8000 rokov pred naším letopočtom, žilo na zemi približne 5 miliónov ľudí. O niečo menej ako je nás Slovákov dnes. Za 8000 rokov od začiatku poľnohospodárstva až do 1.roku nášho letopočtu sa počet zvýšil na 200 miliónov. Priemerný ročný nárast počtu obyvateľov bol menší ako 0,05%.
Radikálnejší nárast počtu ľudí na zemi nastal v dôsledku priemyselnej revolúcie, ktorá sa začala v Anglicku koncom 18.storočia. Podstata tvorby hodnoty pre živobytie sa začala meniť. Od počiatku ľudstva až do cca roku 1800, sa nám podarilo dosiahnuť 1. miliardu ľudí žijúcich na zemi.
V tom čase boli v Anglicku veľmi dobre zabehnuté vysokošpecializované manufaktúry, ktoré boli predpokladom pre zmenu. Ľudská práca bola nahradená strojom.
Veľký posun nastal v textilnom priemysle. Anglicko dovážalo bavlnu zo svojich kolónií. Jej cena bola nižšia ako európska bavlna, čo jednoznačne po nej zvýšilo dopyt. Žiadaná bola najmä zo stany chudobnejšej vrstvy ľudí, ktorí si ju mohli konečne dovoliť. Priemyselnú revolúciu teda vo svojej podstate odštartovali jednoduchí ľudia. Ich požiadavky presahovali kapacity doterajšej výroby a bolo potrebné inovovať spôsob výroby. Začali vznikať prvé fabriky.
Zvýšený tlak na spracovanie bavlny vyústilo do vynálezu tkáčskeho stroja. Jeho vývoj prešiel viacerými fázami. Po spustení masovej výroby už nebolo možné používať na jeho pohon len vodné koleso a tak prišiel ďalší prevratný vynález v histórií ľudstva. James Watt zdokonalil parný stoj. Enormne rástla spotreba železa a jej nedostatok viedol k inovácií procesu spracovania železnej rudy. Nedostatok dreveného uhlia viedol k používaniu koksu, ktoré slúžilo ako palivo na tavenie rudy. V 19. storočí vznikali nové priemyselné oblasti a bola potreba budovania infraštruktúry, ktoré by zabezpečili lepšiu logistiku. Zostrojenie parnej lokomotívy a následný rozvoj železničnej prepravy malo dopad nie len na výrobu, ale aj pohyb obyvateľstva. Cestovanie sa stalo dostupnejšie aj pre nižšie vrstvy ľudí. Medzinárodnú prepravu posunulo zostrojenie parnej lode na úplne inú úroveň.
Za nadchádzajúcich 130 rokov od začiatku priemyselnej revolúcie sa počet ľudí na zemi zdvojnásobil. V roku 1930 sme dosiahli 2 miliardy. Práve začiatkom 20.storočia realizuje Henry Ford svoju víziu lacných a dostupných áut pre širokú masu ľudí. Pásová výroba vnáša revolúciu nie len do automobilového priemyslu.
Tretiu miliardu obyvateľov zeme sme dosiahli za menej ako 30 rokov (1959), štvrtú miliardu za 15 rokov (1974) a piatu miliardu za 13 rokov (1987). Dosiahnuť šiestu miliardu ľudí nám trvalo 12 rokov (1999) rovnako ako aj siedmu miliardu (2011).
Dnes žije na svete 7 356 465 150 ľudí a do roku 2024 nás bude 8 miliárd. Renomované odhady počítajú s 11 miliardami ľudí na zemi v roku 2100.
História ukazuje, že prostredie v ktorom žijeme si tvoríme sami – ľudia. Práve dostupnosť nových technológií širokým masám mala zásadný vplyv na vývoj ľudstva. Za posledných cca 200 rokov sa podmienky života ľudí na zemi radikálne zmenili. Od tkáčskeho stroja, cez parný stroj, železnice a autá dostupné pre široké masy sme sa dostali k dobe internetu. Ďalšia etapa vo vývoji ľudstva.
S každou etapou vývoja ľudstva sú spojený aj spôsob života. Svet sa mení. To čo fungovalo v časoch keď sme boli „lovci a zberači“, poľnohospodári, remeselníci, fabrikári ... nie je rovnaké. Evolúcia napreduje. Technológie sa inovujú.
Manažment je vynález - technológia. Nie je to strom, voda, alebo iný zdroj, ktorý nám poskytuje zem. Tak ako ľudia vytvorili parný stroj, či automobil, vytvorili aj manažment. Manažment je technológia zabezpečujúca riadenie ľudí. Tradičný manažment je skvelá technológia na dosiahnutie dodržiavania pravidiel – „compliance“. Má však jeden malý problém - tradičný manažment je technológia vyvinutá v 19. storočí.
Kto z nás dnes používa telegraf na komunikáciu s okolitým svetom? Kto píše reporty na písaco stroji? Kto dnes pozerá youtube na analógovom čiernobielom televízore? Kde sa zastavila inovácia manažmentu?
Viaceré svetové výskumy ukazujú, že až 70% ľudí nie je spokojných so svojou prácou a so štýlom vedenia.
Doba sa opäť mení. Ľudia nechcú byť len riadení, chcú byť vedení. Práve to si vyžaduje dať im ZMYSEL ich práce. Nechcú sa cítiť len ako nahraditeľná súčiastka.
Dôležitejšie sa stáva vysvetliť ľuďom PREČO majú danú vec robiť a aká bude ich pridaná hodnota, nie len AKO ju majú robiť. Nové manažérske trendy prinášajú do firmy vyššiu angažovanosť a zainteresovanosť zamestnancov prostredníctvom vyššej voľnosti a seba riadenia.
Tradičné a dlhodobo zaužívané motivácie typu: „AK urobíš toto..., DOSTANEŠ toto ...“ fungujú skvelo na krátkodobé, rutinne sa opakujúce úlohy, pri ktorých nie je potrebné premýšľať a tvoriť. No na dlhodobé a tvorivé úlohy majú podľa najnovších výskumov presne opačný efekt. Vízia vysokej odmeny pôsobí pri dlhodobých projektoch stresujúco a spomaľuje tvorivý a inovatívny prístup pracovníkov.
Aplikácia projektového manažmentu prináša viac možností a vyššiu sebarealizáciu a voľnosť jednotlivých členov tímu, ktorí väčšinou pracujú na novej, tvorivej úlohe s vysokou pridanou hodnotou.
Jednou z tém workshopov na júnovej konferencii HR comm vzdelávačov bol aj Projektový manažment pre HR profesionálov.
Atmosféru a priebeh workshopu si môžete pozrieť v nasledujúcom videu:
To ako budeme fungovať, keď nás bude 11, či 12 miliárd je na nás.
História jasne ukazuje, že podmienky života si tvoríme my sami - ľudia.
Ing. Peter Minárik
Executive Partner COMM-PASS
Zdroj dát o počte obyvateľov: http://www.worldometers.info/world-population/