fb in
+421 2 5564 2471ico_phone
Pracovný čas a prestávky v práci

Dňa 10. októbra 2012 zorganizovalo Združenie pre riadenie a rozvoj ľudských zdrojov interaktívny seminár venovaný pracovnému času a prestávkam v práci. Odborným garantom podujatia bola spoločnosť Zukalová – Advokátska kancelária s.r.o.  

 

V úvode seminára sa lektorka JUDr. Dagmar Zukalová zamerala na pracovný čas a jeho vymedzenie podľa Zákonníka práce a smernice Európskeho parlamentu a Rady 2003/88/ES o niektorých aspektoch organizácie pracovného času. Poukázala na zásadné rozdiely medzi čistým pracovným časom, ustanoveným týždenným pracovným časom, maximálnym denným a maximálnym týždenným pracovným časom. Účastníci položili pani doktorke množstvo otázok, ako napríklad čo s tým, ak zamestnancovi nikto nenariadil prácu nadčas, nemá ju ani dohodnutú, napriek tomu ostáva v práci dlhšie ako je to žiadúce?  Je možné tieto nadčasy „mazať“? V prípade, že tieto nadčasy sú už evidované, ich „mazanie“ je neprípustné. Môžu sa evidovať napríklad ako nadčasy bez výsledku práce? Zamestnanca treba upozorniť, že takéto „nadčasovanie“ je v rozpore s internou politikou zamestnávateľa, prípadne s jeho internými predpismi, čo bude zamestnávateľ riešiť písomnými upozorneniami na porušenie pracovnej disciplíny.

 

V rámci problematiky rovnomerného a nerovnomerného rozvrhnutia pracovného času odzneli aj ďalšie zaujímavé otázky. Jednou z nich bola aj otázka týkajúca sa nerovnomerného rozvrhnutia pracovného času, konkrétne, ak má firma zástupcov zamestnancov, môže rozvrhnúť pracovný čas nerovnomerne na jednotlivé týždne iba po dohode so zástupcami zamestnancov, alebo môže zástupcov zamestnancov vynechať a dohodnúť sa priamo so zamestnancom? Lektorka sa jednoznačne odvolala na znenie ustanovenia § 87 ods. 1 Zákonníka práce, podľa ktorého je spôsob nerovnomerného rozvrhnutia pracovného času oprávnením zamestnávateľa, ktoré ten uskutočňuje po dohode so zástupcami zamestnancov alebo po dohode so samotnými zamestnancami. Na otázku – čo v prípade ak zamestnávateľ nevie, že zamestnáva osamelého zamestnanca, ktorý sa trvale stará o dieťa mladšie ako 15 rokov a rozvrhne mu pracovný čas nerovnomerne - odpovedala lektorka v tom zmysle, že kým o uvedenej skutočnosti zamestnávateľ nemá vedomosť od samotného zamestnanca, je samozrejmé, že nemôže ani konať v rozpore so Zákonníkom práce. Ako náhle by ho však zamestnanec informoval o tom, že spĺňa podmienku podľa ustanovenia § 87 ods. 3 Zákonníka práce, a teda že je osamelým zamestnancom starajúcim sa o dieťa mladšie ako 15 rokov, v tom prípade je zamestnávateľ povinný sa s ním na nerovnomernom rozvrhnutí pracovného času dohodnúť. Pracovný čas sa nerovnomerne nesmie rozvrhnúť, iba ak sa tak dohodnú.

 

Pri téme konta pracovného času a flexikonte lektorka upozornila, že oficiálne – podľa Zákonníka práce, nejde o flexikonto a § 142a Zákonníka práce sa takto neoznačuje. Následne oba inštitúty od seba prehľadne v základných znakoch odlíšila a potom účastníkov informovala, čo by mala v súvislosti s flexikontom a kontom pracovného času priniesť pripravovaná novela Zákonníka práce. Konkrétne – pri konte pracovného času dôjde k tomu, že sa odrazí na výplatnej páske zamestnancov. K zmene dôjde aj vo vyrovnávacom období. Čo sa týka flexikonta a paragrafu 142a, ktorý ho upravuje, lektorka uviedla, že novela Zákonníka práce predmetný paragraf navrhuje vypustiť.

 

Pri pružnom pracovnom čase sa otázky účastníkov týkali najmä toho, ako vyrátať počet hodín pripadajúci takýmto zamestnancom na celodenného „lekára“.  

 

Čo sa týka práce na zmeny, lektorka uviedla zaujímavý príklad ako si zapamätať, kedy pôjde o prácu na zmeny a kedy naopak nie. Ak zamestnanci pracujúci v Call centre nastupujú do práce po častiach, napríklad 20 zamestnancov ráno o ôsmej, ďalších 40 zamestnancov o deviatej a zvyšní zamestnanci o desiatej, nepôjde o prácu na zmeny, pretože každý z nich má vlastný telefón, vlastný stôl a nečakajú jeden na druhého, aby po skončení práce jedného zamestnanca mohol druhý začať vykonávať prácu. Zamestnanci sa v práci nestriedajú na jednom pracovisku, lebo iba vtedy hovoríme o práci na zmeny.

 

Záverečná časť sa týkala evidencie pracovného času. Teoretické časti seminára boli doplnené riešením prípadových štúdií, ktoré lektorka riešila s účastníkmi vždy po jednotlivých celkoch venovaných konkrétnej téme.

 

Máme za sebou ďalšie prínosné stretnutie organizované Združením na tému, ktorá je nevyčerpateľná a do budúcna ostane stále aktuálnou a žiadanou – téma pracovného času..

 

 

JUDr. Jana Caklová,
Zukalová - Advokátska kancelária s.r.o.