Priznám sa, táto akcia Združenia pre riadenie a rozvoj ľudských zdrojov je mojou srdcovou záležitosťou. Nielen preto, že som mal tú česť byť pri jej zrode niekedy pred jedenástimi rokmi.  Tie roky ubehli veľmi rýchlo, mnohé sa zmenilo v spoločnosti, aj vo firmách. Na Slovensku pribudli zahraničné firmy so svojou kultúrou, slovenským firmám vzrástla konkurencia doma aj vo svete. Zmenila sa aj práca personalistov, je oveľa sofistikovanejšia, ako bola vtedy. Nastúpila aj nová, mladá generácia personalistov.
 
Bolo to vidieť aj na 11. ročníku stretnutí personálnych manažérov, ktoré sa konalo 14. a 15. apríla v Starej Lesnej. Stále neprehliadnuteľní boli dlhoroční, skúsení harcovníci. Prevažovala však mladá generácia. A mal som z týchto mladých kolegov skutočne veľmi dobrý pocit. Sledovali jednotlivé vystúpenia veľmi pozorne, reagovali rýchlo a kládli fundované otázky prednášajúcim, zápalisto diskutovali o odborných témach. Bolo vidieť, že mladí sa silno chopili príležitosti vo firmách, že sú nielen dobre teoreticky pripravení, ale už majú aj svoje vlastné odborné skúsenosti a nemajú problém prezentovať aj na takomto fóre svoje názory. Z toho som mal radosť, lebo pred rokmi to tak určite nebolo.  
 
Mňa osobne zaujali príspevky, ktoré sa priamo dotýkali systémov odmeňovania. Táto dôležitá oblasť je ešte stále problémom mnohých firiem na Slovensku. Aj tu sa mi potvrdilo, že niekedy menej je viac. Nie je treba vymýšľať zložité systémy odmeňovania. Skôr je potrebné sa orientovať na účinnosť, jednoduchosť, prehľadnosť a zrozumiteľnosť pre zamestnancov, so zohľadnením podmienok firmy a trhu. Vtedy sa dostaví aj motivačný efekt. Dobre postavené základné zložky miezd vyplývajúce zo seriózneho ohodnotenia náročnosti vykonávaných prác a pohyblivé zložky viazané na výkonnosť jednotlivcov a firmy, to sú piliere dobrého mzdového systému. Na ústupe sú 13., 14. a 15. platy, ani benefity už nie sú  takým hitom ako pred pár rokmi. Pre mňa zaujímavým oživením bol workshop pána Hunčíka a jeho kolegov zo spoločnosti PWC. Tento workshop okrem iného ukázal, kam majú smerovať personalisti rozširovanie svojich profesionálnych znalostí, schopností a zručností. Okrem tradičných nástrojov riadenia ľudských zdrojov je v súčasnosti potrebné ovládať niektoré ekonomické kategórie a tým zvyšovať svoju schopnosť analyzovať vybrané oblasti vývoja firmy na konkrétnych výsledkoch a číslach a tie potom vhodným spôsobom prezentovať majiteľom, resp. manažmentom firiem. Iste, chce to aj primerané postavenie personálneho manažéra v organizačnej štruktúre firmy.
 
Podľa priebehu diskusií po jednotlivých prezentáciách som mal dojem, že dobre volený program účastníkov zaujal. Presnejšiu informáciu iste podá výsledok spätnej väzby, ktorú účastníci vypĺňali na záver stretnutia. Prezentátori vystupovali zrozumiteľne a profesionálne. Bolo by asi nespravodlivé, ak by som niekoho z prezentátorov zvlášť vyzdvihol ako najlepšieho. Nakoniec, nebola to súťaž. Základným poslaním tejto akcie je výmena skúseností, čo bolo naplnené nielen formou príspevkov, ale aj workshopov a neformálnych diskusií po večeri v rámci voľného programu. Voľný program tradične „nemal chybu“ a splnil aj svoje spoločenské poslanie. Myslím, že je treba pochváliť aj disciplínu účastníkov stretnutia, pretože akcia prebehla presne podľa vopred naplánovaného časového harmonogramu.
Dobré meno tejto akcie bolo potvrdené aj počtom účastníkov. Podľa mojich informácií, počet záujemcov o účasť bol vyšší, ako boli kapacitné možnosti hotela Forton. Na dnešné pomery na Slovensku ozaj ojedinelý jav. To svedčí o dobrej propagácii a organizácii podujatia, za čo patrí vďaka aj výkonnej riaditeľke Združenia Jitke Žatkuliakovej a Andrejke Gondovej.
 

Ján Juhás
dlhoročný člen ZRRĽZ
v súčasnosti poradca - konzultant špecializovaný na systémy riadenia ĽZ