Pokuta až 20.000 EUR hrozí spoločnostiam, ktoré nezriadili whistleblowing systém do 1. 7.!
Zákon č. 307/2014 Z.z. o niektorých opatreniach súvisiacich s oznamovaním protispoločenskej činnosti zaviedol ochranu oznamovateľov protikorupčného správania a inej protispoločenskej činnosti pred prípadnými negatívnymi postihmi zo strany zamestnávateľov, čím sa má podporiť predchádzanie a odhaľovanie protispoločenskej činnosti. Zároveň zaviedol nové povinnosti zamestnávateľov v tejto oblasti.
Povinnosti zamestnávateľov
Zamestnávatelia sú povinní vytvoriť vnútorný systém vybavovania podnetov (v angličtine známy tiež ako whistleblowing system) a preveriť každý podnet, či už bol urobený anonymne alebo nie.
V rámci tohto systému je zamestnávateľ povinný
1) vytvoriť vnútorný predpis;
2) určiť zodpovednú osobu; a
3) viesť evidenciu podnetov.
Vnútorný predpis by mal určiť podrobnosti o (a) podávaní podnetov; (b) preverovaní podnetov a oprávneniach zodpovednej osoby pri preverovaní podnetov; (c) zachovaní mlčanlivosti o totožnosti osoby, ktorá podala podnet; (d) evidovaní podnetov; (e) oboznamovaní osoby, ktorá podala podnet, s výsledkom jeho preverenia a (f) spracúvaní osobných údajov uvedených v podnete.
Vyššie uvedené povinnosti sa nevzťahujú na všetky spoločnosti, ale na zamestnávateľov, ktorí zamestnávajú už len 50 zamestnancov a viacej; orgány verejnej moci (napríklad štátne orgány, obce, vyššie územne celky a právnické osoby zriadené týmito orgánmi) musia tento zákon aplikovať všetky.
Osobitná povinnosť pri zriadení vnútorného systému vybavovania podnetov tiež vyplýva zo zákona č. 122/2013 Z.z. o ochrane osobných údajov, ktorý sa na vnútorné systémy vybavovania podnetov tiež aplikuje. Základnou požiadavkou je príprava internej evidencie, t.j. vyplnenie formulára v predpísanej podobe, ktorý obsahuje základné informácie o vnútornom systéme vybavovania podnetov.
Spoločnosti však zvyčajne zriaďujú vnútorný systém na vybavovanie podnetov v širšom rozsahu. Ide o oznamovanie aj ďalších protispoločenských činností ako tých, ktoré sú vymedzené nižšie, napríklad trestné činy, pri ktorých hrozí trest odňatia slobody s hornou hranicou trestnej sadzby neprevyšujúcou tri roky, alebo porušenie interných predpisov spoločnosti či etických noriem. V takýchto situáciách nepostačuje pripraviť internú evidenciu, ale je potrebné oznámiť takýto systém Úradu na ochranu osobných údajov, ktorý spravidla takéto oznámenie mení na osobitnú registráciu. So spracovaním osobných údajov v takomto širšom rozsahu je možné začať až po doručení potvrdenia o osobitnej registrácii. Nesplnenie tejto povinnosti má za následok uloženie pokuty vo výške od 1.000 EUR do 200.000 EUR.
Oznámenie protispoločenskej činnosti
Zákon chráni fyzické osoby, ktorí urobia oznámenie o skutočnostiach, ktoré sa dozvedeli v súvislosti s výkonom svojho zamestnania, povolania, postavenia alebo funkcie a ktoré môžu významnou mierou prispieť alebo prispeli k objasneniu závažnej protispoločenskej činnosti alebo k zisteniu alebo usvedčeniu jej páchateľa. Zákon popri takýchto oznamovateľoch chráni aj im blízke osoby, ak sú v pracovnoprávnom vzťahu k tomu istému zamestnávateľovi.
Za závažnú protispoločenskú činnosť sa považujú:
a) trestné činy poškodzovania finančných záujmov Európskych spoločenstiev;
b) trestný čin machinácie pri verejnom obstarávaní a verejnej dražbe;
c) trestné činy verejných činiteľov;
d) trestné činy korupcie;
e) trestné činy, za ktoré sa ustanovuje trest odňatia slobody s hornou hranicou trestnej sadzby prevyšujúcou tri roky;
f) správne delikty, za ktoré možno uložiť pokutu s hornou hranicou vo výške najmenej 50.000 EUR.
Zvýšená ochrana oznamovateľa, odmena a bezplatná právna pomoc
Zákon oznamovateľov priamo motivuje oznamovať protispoločenskú činnosť. Ak sa preukáže, že páchateľ je vinný zo spáchania trestného činu alebo správneho deliktu, oznamovateľovi môže Ministerstvo spravodlivosti poskytnúť odmenu až do výšky 50-násobku minimálnej mzdy.
V prípade neplatného skončenia pracovného pomeru z dôvodu protiprávneho postihu za oznámenie podnetu neplatí obmedzenie výšky náhrady mzdy, ktorú môže zamestnanec nárokovať po zamestnávateľovi. Oznamovateľ má tiež nárok na bezplatnú právnu pomoc.
Čo je ale dôležitejšie, oznamovateľovi zákon poskytuje ochranu i v prípade, že by sa chcel zamestnávateľ takémuto zamestnancovi pomstiť napríklad tak, že s nim ukončí pracovný pomer. Ak by napríklad v súvislosti s oznámením zamestnávateľ urobil úkon, s ktorým oznamovateľ nesúhlasí, má zamestnanec možnosť obrátiť sa na inšpektorát práce so žiadosťou o pozastavenie účinnosti tohto úkonu. Pozastavenie účinnosti sa skončí uplynutím 14 dní od doručenia potvrdenia. V rámci tejto lehoty má oznamovateľ možnosť podať na súde návrh na nariadenie predbežného opatrenia. Ak napríklad ide o chráneného zamestnanca, ktorý podal oznámenie o páchaní trestného činu, zamestnávateľ dokonca nemôže vydať rozhodnutie voči takémuto zamestnancovi bez predchádzajúceho súhlasu inšpektorátu práce.
Vnútorný systém vybavovania podnetov bolo potrebné zriadiť do 1. júla 2015. V opačnom prípade hrozí pokuta vo výške až 20.000 EUR.
JUDr. Peter Šuba, partner a JUDr. Hana Sopko, advokát
Havel, Holásek & Partners s. r. o., advokátska kancelária
spoločnosť je členom HRcomm (viac info tu)