Preplácanie dioptrických okuliarov zamestnávateľom – povinnosť alebo možnosť?

Na jeseň roku 2023 prebehla tlačou správa, že podľa rozhodnutia Európskeho súdneho dvora (vo veci C-392/21 z 22.decembra 2022) majú aj slovenskí zamestnávatelia povinnosť preplatiť zamestnancom dioptrické okuliare, ak zamestnanec pracuje pri monitore počítača. Informácia okamžite vzbudila veľký záujem zo strany zamestnancov a priniesla množstvo otáznikov na strane zamestnávateľov. 


Ako je to teda s tou „povinnosťou preplatiť dioptrické okuliare“ zamestnancovi? 


Rozsudok ESD obsahuje výklad článku 9 Smernice Rady z 29. mája 1990 o minimálnych požiadavkách na bezpečnosť a ochranu zdravia pri práci so zobrazovacími jednotkami (piata samostatná smernica v zmysle článku 16 ods. 1 smernice 89/391/EHS) („Smernica“). Pozorný čitateľ vyššie uvedeného rozhodnutia ESD si všimne, že v texte rozhodnutia sa používajú dva pojmy označujúce „okuliare“. Ide o pojem „osobitné korekčné prostriedky primerané pre prácu, ktorú zamestnanec vykonáva“ a „bežné korekčné prostriedky“. Pod všeobecným výrazom “korekčný prostriedok” sa rozumejú nielen okuliare, ale aj akékoľvek iné pomôcky, ktoré pomáhajú napraviť poruchy zraku, alebo im predchádzať. Je tu však zásadný rozdiel medzi osobitnými a bežnými korekčnými prostriedkami. Bežné korekčné prostriedky nemajú naprávať poruchy zraku, ktoré sú späté s prácou, resp. nemusia mať akýkoľvek vzťah k práci na zariadeniach vybavených obrazovkami; v zásade ide o bežné dioptrické okuliare. Na rozdiel od bežných korekčných prostriedkov, osobitné korekčné prostriedky slúžia na nápravu alebo predchádzanie porúch zraku, ktoré nemožno napraviť bežnými korekčnými prostriedkami, súvisia s prácou vykonávanou a zariadeniach vybavených obrazovkami a ich cieľom je náprava či prevencia porúch zraku, ktoré boli zistené v rámci oftalmologického alebo iného odborného vyšetrenia zabezpečeného zamestnávateľom v súvislosti s posudzovaním zdravotnej spôsobilosti zamestnancov na prácu s použitím zobrazovacej jednotky. 


Smernica bola do nášho právneho poriadku transponovaná nariadením vlády č. 276/2006 Z. z. o minimálnych bezpečnostných a zdravotných požiadavkách pri práci so zobrazovacími jednotkami („Nariadenie“), najmä tak do § 7 Nariadenia, ktorý sa týka poskytovania špeciálnych korekčných prostriedkov na prácu so zobrazovacou jednotkou. 


Podľa § 7 ods. 3 Nariadenia je zamestnávateľ povinný poskytnúť zamestnancovi, ak je to na základe vyšetrenia očí a zraku nevyhnutné, špeciálne korekčné prostriedky na prácu so zobrazovacou jednotkou. „Špeciálnosť“ korekčných pomôcok spočíva v tom, že sú to korekčné prostriedky (okuliare) s ohniskovou vzdialenosťou zodpovedajúcou práci so zobrazovacou jednotkou (50-70 cm). Poskytujú sa na základe odporúčania špecialistu – očného lekára, ak nemožno použiť bežné korekčné prostriedky, najmä bežné dioptrické okuliare.


Pri posudzovaní potreby používať osobitné korekčné prostriedky pri práci so zobrazovacou jednotkou je významné posúdenie, či ide o situáciu, kedy zobrazovaciu jednotku používa zamestnanec ako „významnú časť svojej práce“. Významná časť práce nie je v Nariadení definovaná a posúdenie tejto podmienky bude závisieť nielen od časového hľadiska, napr. práca so zobrazovacou jednotkou viac ako 4 hodiny počas pracovnej zmeny, ale tiež je potrebné prihliadnuť na náplň práce zamestnanca, ktorá priamo vyžaduje používanie zobrazovacích jednotiek. Nariadenie má na mysli práce, pri ktorých je potrebné dlhodobo sledovať obrazovku bez možnosti odpočinku, zaradenia prestávky v prípade potreby, striedania práce so zobrazovacou jednotkou s inou pracovnou činnosťou, teda ide najmä o práce, pri ktorých sa kladie dôraz na presnosť a detail, rovnako tak ide o práce, pri ktorých je nutné sústredenie sa na prácu so zobrazovacou jednotkou bez možnosti prerušenia tejto práce. Je zrejmé, že inak náročná na zrak je práca učiteľa, administratívneho pracovníka, právnika a inak práca programátora, letového dispečera a podobne. Fakt, že zamestnanec má na stole zobrazovaciu jednotku, sám o sebe neznamená, že je splnená podmienka používania tohto zariadenia ako významnú časť práce vzhľadom na intenzitu práce a zrakovú záťaž. 


Zamestnávateľ je povinný, v zmysle § 7 Nariadenia, zabezpečiť posudzovanie zdravotnej spôsobilosti zamestnancov na prácu s použitím zobrazovacej jednotky v rovnakých prípadoch, ako to upravuje aj Smernica. Zamestnávateľ určí v spolupráci s pracovnou zdravotnou službou tých zamestnancov, ktorí vykonávajú prácu so zobrazovacími jednotkami významnú časť práce s ohľadom na intenzitu práce so zobrazovacími jednotkami a zrakovú záťaž. Títo zamestnanci absolvujú vstupnú a periodickú lekársku preventívnu prehliadku vo vzťahu k práci. Periodické lekárske preventívne prehliadky vo vzťahu k práci zabezpečí zamestnávateľ vo frekvencii, ktorú zamestnávateľovi odporučí na základe konkrétnych pracovných podmienok pracovná zdravotná služba. Na základe výsledkov vyšetrení potom špecialista – očný lekár môže určiť, že zamestnanec má nárok na poskytnutie špeciálnych korekčných prostriedkov na prácu so zobrazovacou jednotkou. V takom prípade je zamestnávateľ povinný špeciálne korekčné prostriedky zamestnancovi zabezpečiť. 


Nariadenie vlády uvádza, že náklady spojené s plnením povinností zamestnávateľa znáša zamestnávateľ. V rozhodnutí ESD sa uvádza, že zamestnancovi musia byť tieto špeciálne korekčné prostriedky poskytnuté buď priamo alebo nepriamo, pričom nepriame poskytnutie zahŕňa napríklad prípady, kedy si ich zamestnanec sám vyberie, zaplatí a zamestnávateľ mu za ne poskytne náhradu. Špeciálne korekčné prostriedky sú majetkom zamestnávateľa, zamestnávateľ je oprávnený ich používanie pri práci kontrolovať a pri skončení pracovného pomeru je zamestnanec povinný ich zamestnávateľovi vrátiť. V rozhodnutí ESD sa uvádza, že špeciálne korekčné prostriedky je zamestnanec oprávnený používať aj vo svojom voľnom čase.  


Nariadenie vlády ani Smernica, ktorú Nariadenie prebralo, neuvádzajú pomer, podiel, ani výšku nákladov, ani algoritmus ich výpočtu. Postup zamestnávateľa týkajúci sa oblasti ochrany zdravia pri práci, bezpečnosti pri práci alebo iných konkrétnych oblastí (vrátane podmienok poskytovania špeciálnych korekčných prostriedkov zamestnancom pri práci so zobrazovacou jednotkou) môže zamestnávateľ upraviť na konkrétnom pracovisku formou vnútorného predpisu, alebo v kolektívnej zmluve.  


Na záver je potrebné uviesť, že zamestnávateľ nie je povinný preplatiť zamestnancovi bežné dioptrické okuliare, ktoré používa zamestnanec aj pri práci u zamestnávateľa so zobrazovacou jednotkou. To však nebráni zamestnávateľovi, aby na nákup bežných dioptrických okuliarov poskytol zamestnancovi peňažný príspevok alebo aby umožnil zamestnancom zaobstarať si dioptrické okuliare prostredníctvom zamestnaneckého benefitného portálu (cez cafetériu), za podmienok bližšie upravených v internom predpise alebo v kolektívnej zmluve. Z tohto pohľadu má rozsudok ESD výrazný vplyv na zmenu v benefitnej politike mnohých zamestnávateľov. 

 

 

JUDr. Dagmar Zukalová, advokátka
Zukalová - Advokátska kancelária s.r.o.

Členka predstavenstva HRcomm