Rozširovanie kolektívnych zmlúv

V Bratislave a Košiciach sme zrealizovali odborné semináre na tému Rozširovanie kolektívnych zmlúv vyššieho stupňa, ktoré viedol Ing. Vladimír Tonka, generálny sekretár Zväzu zamestnávateľov energetiky Slovenska a člen Porady generálnych sekretárov Asociácie zamestnávateľských zväzov a združení SR

 

Pripravili sme pre Vás  súhrn najdôležitejších poznatkov zo seminára:

Kolektívna zmluva vyššieho stupňa sa uzatvára pre väčší počet zamestnávateľov medzi organizáciou zamestnávateľov (zväz, združenie, asociácia) a príslušným odborovým zväzom. Dohaduje sa pre jednotlivé hospodárske odvetvia alebo časti odvetví.


Medzi predchádzajúcou právnou úpravou a terajšou sú tieto tri rozdiely:

  • Prvý rozdiel je v tom, že podľa predchádzajúcej právnej úpravy návrh na rozšírenie mohli podať spoločné zmluvné strany kolektívnej zmluvy. Dnes môže podať návrh len jedna zmluvná strana.
  • Druhý rozdiel je v tom, že podľa predchádzajúcej právnej úpravy, zamestnávateľ, na ktorého sa kolektívna zmluva navrhovala rozširovať, musel s návrhom na rozšírenie súhlasiť. V súčasnosti s ním už nemusí súhlasiť, má len možnosť sa k návrhu vyjadriť, a to po dobu 30 dní, kedy je návrh zverejnený v Obchodnom vestníku.
  • Tretí rozdiel je v tom, že podľa predchádzajúcej právnej úpravy sa návrh na rozšírenie podával na konkrétneho zamestnávateľa. Aktuálna právna úprava sa už nerozširuje na konkrétneho zamestnávateľa, ale na odvetvie alebo časť odvetvia podľa Štatistickej klasifikácie ekonomických činností 

 

Pre podnikateľské prostredie nie je súčasná právna úprava vyhovujúca. Bola rozporovaná aj v čase tvorby novely zákona, kde zamestnávatelia oponovali a hlavne nesúhlasili s možnosťou podania návrhu kolektívnej zmluvy jednou zmluvnou stranou.  Ako nemalý problém vnímali a vnímajú zamestnávatelia aj zverejnenie návrhu v Obchodnom vestníku, ktoré dotknutý zamestnávateľ nemusí zaregistrovať a uplatniť v ňom svoje pripomienky. Podmienkou pri rozšírení záväznosti KZVS teda už nie je súhlas zamestnávateľa, na ktorého sa má záväznosť kolektívnej zmluvy rozšíriť. Návrhy na rozšírenie záväznosti kolektívnych zmlúv, ako aj pripomienky zaslané zamestnávateľmi, posudzuje po novom komisia.

 

Komisiu menuje a zriaďuje ministerstvo práce zo zástupcov štátnej správy, zástupcov zamestnávateľov a zástupcov zamestnancov, jej odporučenia však majú len poradný charakter. O vydaní výnosu rozhoduje minister práce.


Novela zákona po novom ráta s tým, že z tohto procesu sú vylúčení zamestnávatelia, ktorí majú do 20 zamestnancov. Zamestnávatelia žiadali, aby sa kolektívne zmluvy zosúladili s ustanoveniami Zákonníka práce, kde ako „mikropodnik“ bola definovaná firma s minimálne 50 zamestnancami. Navrhovali tiež, aby sa rozšírenie záväznosti kolektívnych zmlúv vyššieho stupňa nevzťahovalo na zamestnávateľa, ktorý má uzatvorenú záväznú podnikovú kolektívnu zmluvu. Žiaľ, pripomienky zamestnávateľov neboli parlamentom akceptované. Rezort práce aj odborári pri svojom návrhu argumentovali okrem iného aj tým, že problematiku upravuje nariadenie Medzinárodnej organizácie práce. Treba však podotknúť, že Nariadenie Medzinárodnej organizácie práce má len odporúčací charakter pre jednotlivé štáty. Každá krajina si môže zvoliť odchýlku od tohto nariadenia, čo však nebol prípad Slovenska. 

 

Novela zákona o kolektívnom vyjednávaní môže negatívne postihnúť najmä tie firmy, ktoré majú dlhodobejšie ekonomické problémy. Zákon im nariaďuje, aby sa riadili zmluvami, ku ktorým sa sami nezaviazali. Po novom sa totiž môžu rozširovať odvetvové kolektívne zmluvy aj na ďalšie firmy v odvetví. A to bez súhlasu týchto zamestnávateľov. Pri niektorých doterajších návrhoch rozšírenia kolektívnych zmlúv vyššieho stupňa navyše išlo o spoločný záujem a dohodu medzi odborármi a zamestnávateľmi. Vzniká tak dojem, že spoločné návrhy (keď teda rozširovanie navrhuje aj zamestnávateľská strana kolektívnej zmluvy vyššieho stupňa) môžu byť aj nástrojom na sťažovanie podmienok konkurencii, pokiaľ trváme na to, aby sa kolektívne podmienky rozšírili na všetky firmy v danom odvetví.

 

Zamestnávatelia nechcú spochybňovať a ani pri rokovaniach komisie nespochybňovali novelu uvedeného zákona, trvajú však na tom, aby sa legislatíva striktne dodržiavala a platila pre všetkých.