Poraďme si navzájom

Prvé tohtoročné pracovné stretnutie HR manažérov ZRRĽZ odštartoval Západoslovenský regionálny klub (ďalej ZsRK). Téma, ktorá nedá spávať mnohým personalistom nielen z tohto regiónu, je riešenie a zvládanie dopadov hospodárskej krízy vo firme. Nedostatok zákaziek, obmedzovanie výroby, znižovanie nákladov, prepúšťanie zamestnancov. Mnohé spoločnosti sa s hromadným prepúšťaním (ďalej HP) stretávajú po prvý raz. Aj keď HP postretlo niektoré firmy na prelome storočia, nedá sa porovnať so súčasným, ktoré je globálne.
 
Pracovné stretnutie sa uskutočnilo dňa 4. marca 2009 v priestoroch spoločnosti Sauer – Danfoss a.s. v Považskej Bystrici, ktorá bola aj garantom podujatia. Načasovanie nebolo samoúčelné, nakoľko 1. marca nadobudla účinnosť novela zákona o zamestnanosti a Zákonníka práce – Zákon č. 49/2009 Z.z., ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 5/2004 Z.z. o službách zamestnanosti a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov a ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 311/2001 Z.z. Zákonník práce v znení neskorších predpisov.
 
Podujatie otvoril Ing. Marian Kirsch, personálny riaditeľ spoločnosti Sauer – Danfoss a vedúci ZsRK ZRRĽZ. Po úvodnom privítaní kolegov z personalistickej brandže a zástupcov  Úradu práce, sociálnych vecí a rodiny v Považskej Bystrici, v krátkosti predstavil spoločnosť Sauer – Danfoss. S prítomnými kolegami sa podelil o skúsenosti s riešením súčasnej situácie v ich firme: poskytovanie plateného voľna organizácie, skrátenie pracovného týždňa, riešenie odstupného, komunikácia v procese HP. Poukázal na dôležitosť včasnej a otvorenej komunikácie so zamestnancami a prepúšťanými zamestnancami, na spoluprácu so zástupcami zamestnancov a úradom práce. O tom, že spolupráca s úradom práce je veľmi dobrá po každej stránke (poradenstvo, ústretovosť, flexibilita, účasť na stretnutiach vo firme), svedčí aj ich prizvanie na toto pracovné stretnutie.
V rámci svojej prezentácie M. Kirsch venoval najviac priestoru práve komunikácii s prepúšťanými zamestnancami – nevyhnutnosť odkomunikovania prvej informácie priameho nadriadeného dotknutému zamestnancovi a stretnutiam s dotknutými zamestnancami v malých skupinách, na ktorých získavajú podrobné informácie o procese HP, na čo majú nárok a pod. ... až po individuálne konzultácie (aj s konzultantom z úradu práce, aké riešenie je pre nich najvýhodnejšie). Prezentáciu pána Kirscha doplnili konkrétnymi údajmi a informáciami o príprave a priebehu procesu HP jeho kolegyne, Vierka a Lenka.
 
Prítomní účastníci sa zhodli, že na komunikáciu treba pripraviť všetkých vo firme, vrátane manažérov, hlavne pokiaľ ide o prelínanie viacerých kultúr (komunikácia s dotknutým zamestnancom). V rámci diskusie prítomní hovorili aj o negatívnych skúsenostiach s médiami – šírenie správ o prepúšťaní pred oficiálnym vyhlásením, skresľovanie informácií, čo prispieva k šíreniu neistoty medzi zamestnancami, zbytočným konfliktom a negatívnym emóciám.
 
V druhej časti pani Tršková, vedúca oddelenia nástrojov APTP z úradu práce upresnila jednotlivé paragrafy zákona č. 49 týkajúce sa práve novely zákona o službách zamestnanosti (príspevok na podporu udržania zamestnanosti, príspevok na podporu vytvorenia nového pracovného miesta, príspevok ku mzde zamestnanca). Ochotne zodpovedala na konkrétne otázky prítomných personalistov. A ako sme sa dozvedeli od pána Šumegu, riaditeľa Úradu práce, sociálnych vecí a rodiny v Považskej Bystrici, už sa pripravuje ďalšia novela zákona o službách zamestnanosti. Zaujímavou bola aj informácia o pripravovanom „Národnom projekte 100“*/ s podporou ESF na podporu zamestnancov ohrozených stratou zamestnania. Projekt by mal byť zameraný na poskytovanie poradenstva a vzdelávanie pre týchto zamestnancov. Projekty by mali podávať úrady práce. Realizovať ich budú zamestnávatelia pre ohrozených zamestnancov v súčinnosti s úradmi práce.
(*/ Poznámka J.Ž. zo dňa 6.3.09 – zmluva medzi ÚPSVR a MPSVR SR ešte nie je podpísaná, informácie nie sú zatiaľ oficiálne zverejnené; budeme informovať).
 
K zavedeniu flexikonta – prechodnému ustanoveniu Zákonníka práce (§ 252c zákona č. 49/2009 Z.Z.) sa vyjadrila JUDr. Dagmar Zukalová. Bližšie špecifikovala podmienky použitia tohto paragrafu. Podmienkou uplatnenia flexikonta vo firme je pôsobnosť odborovej organizácie. V rámci diskusie sa debatovalo o možnostiach jeho uplatnenia v súčasných podmienkach, čo s vymáhaním mzdy, pokiaľ to zamestnanec neodpracuje z dôvodu osobných prekážok a pod. Tento nástroj bude mať zmysel pre firmu, ktorá bude vedieť, že už má odbyt.
 
Aké sú pozitíva a negatíva hospodárskej krízy, ako to vnímajú personálni manažéri a ako na to reagujú – to bola téma, ktorej sa vo svojej prezentácii venoval Ing. Juraj Ivasuk, manažér ĽZ spoločnosti Elektrovod Holding, ktorý je zároveň vedúcim Bratislavského regionálneho klubu.
Pán Ivasuk predniesol pútavým spôsobom množstvo zaujímavých informácií. Podal prehľad rôznych názorov na príčiny, dĺžku trvania a dopadov krízy, prezentoval výsledky rôznych prieskumov dopadov na slovenskú ekonomiku, názorov personálnych manažérov, v čom vidia ohrozenia a príležitosti v oblasti ľudského kapitálu, aké opatrenia prijímajú, resp. plánujú prijímať, ...
Na záver J. Ivasuk prezentoval opatrenia, ktoré spravili v Elektrovod Holding, a.s. v predstihu. Treba spomenúť aj to, že táto spoločnosť patrí k firmám, ktoré zatiaľ dopady krízy na vlastnej koži nepocítili, dokonca prijímajú zamestnancov na špecializované profesie.
Vystúpenie pána Ivasuka bolo natoľko bohaté na informácie a inšpiratívne, že si zasluhuje samostatný príspevok.
Čo dodať na záver? Pracovné stretnutie prebiehalo v neformálnej a tvorivej atmosfére. Účastníci, personalisti ako aj zástupcovia úradu práce, ocenili najmä otvorenosť komunikácie a ochotu podeliť sa o informácie a skúsenosti.
 
*****
Najbližšie pracovné stretnutie HR manažérov ZRRĽZ pripravuje Východoslovenský regionálny klub a uskutoční sa dňa 19. marca v Košiciach, v priestoroch spoločnosti Inžinierske stavby , a.s.
Týmto Vás srdečne pozývame.
*****
 


Jitka Žatkuliaková
výkonná riaditeľka
Združenie pre riadenie a rozvoj ľudských zdrojov
Článok je publikovaný v časopise Manažér, zošit 52 (1/2009).