JUDr. Dagmar Zukalová, advokát Zukalová-Advokátka kancelária s.r.o.

V poslednej novele Zákonníka práce, ktorá nadobudla účinnosť 1.3.2021, sa v § 52 upravujú detailnejšie podmienky výkonu domáckej práce a telepráce. V odseku 10 sa zamestnancom vykonávajúcim domácku prácu alebo teleprácu priznáva nové „právo nepoužívať pracovné prostriedky" počas nepretržitého denného odpočinku a nepretržitého odpočinku v týždni. Právu  zamestnanca zodpovedá povinnosť zamestnávateľa neposudzovať ako nesplnenie povinnosti, ak zamestnanec odmietne vykonať prácu alebo splniť pokyn v čase nepretržitého odpočinku zamestnanca.

Pristavme sa bližšie pri práve zamestnanca odpojiť sa, resp. pri práve na odpojenie, ako sa tiež zvykne označovať.

Práca z domu zohráva v čase krízy spôsobenej ochorením COVID-19 kľúčovú úlohu pri ochrane zdravia zamestnancov, pracovných miest a udržateľnosti podnikania. Podľa online prieskumu[1], dlhodobý výkon práce z domu kladie zvýšené nároky na efektívne využívanie pracovného času zamestnancami. Kombinácia neobmedzeného pracovného času a stav, kedy je zamestnanec neustále k dispozícii zamestnávateľovi, pretože zostáva pripojený k pracovným aplikáciám, má negatívny dopad na rovnováhu medzi pracovným a súkromným životom zamestnancov, mnohým dokonca prináša psychické a fyzické problémy.

Podľa Európskeho parlamentu, právo odpojiť sa od práce by malo byť základným právom v celej EÚ. Uvádza sa to Uznesení EP zo dňa 14.1.2021, v ktorom sa konštatuje, že Európska komisia musí predložiť návrh právneho predpisu, ktorý zamestnancom umožní nezaoberať sa pracovnými úlohami, telefonátmi, emailami či inou pracovnou elektronickou komunikáciou vo voľnom čase, vrátane sviatkov či dovoleniek, a zároveň im prizná právo odpojiť sa bez následkov od pracovnej elektronickej komunikácie vo voľnom čase.

EP schválil legislatívny zámer, v rámci ktorého sa má pripraviť a prijať nová legislatíva, ktorá stanoví minimálne požiadavky, pokiaľ ide o prácu na diaľku a jasne vymedzí pracovné podmienky, vrátane pracovného času a času odpočinku pre zamestnancov, ktorí využívajú mobilné zariadenia a digitálne nástroje na pracovné účely. Právo na odpojenie od práce musí byť zabezpečené zamestnancom v legislatíve členských štátov tak, aby sa zamestnanci, ktorí skutočne toto právo využijú, neboli diskriminovaní, požívali adekvátnu ochranu pred prepustením z práce či inými postihmi zo strany zamestnávateľa.

Z navrhovaného znenia smernice o práve na odpojenie vyplýva, že súčasná digitálna doba mení tradičný model práce a realitou sa stáva kultúra „neustáleho pripojenia“ a „neustálej  dostupnosti“ zamestnanca. Právo na odpojenie sa musí vzťahovať na každého zamestnanca bez rozdielu, či ide o zamestnanca pracujúceho v súkromnom alebo verejnom sektore. Smernica má byť prijatá v nadväznosti na viaceré európske smernice, hlavne smernicu 2003/88/EK o organizácii pracovného času a početné rozhodnutia Európskeho súdneho dvora týkajúcich sa pracovného času. 

Návrh smernice upravuje minimálne požiadavky na zamestnávateľov. Medzi nové povinnosti zamestnávateľov bude patriť povinnosť umožniť zamestnancom, ktorí používajú digitálne technológie na pracovné účely, vrátane informačných a komunikačných technológií, odpojiť sa vo voľnom čase, a zároveň zabezpečiť, aby právo zamestnanca odpojiť sa bolo rešpektované.

Za týmto účelom budú zamestnávatelia povinní zabezpečiť objektívny, spoľahlivý a dostupný systém, ktorý umožní, aby pracovný čas zamestnanca bol riadne evidovaný a aby bolo zároveň dodržané právo zamestnanca na súkromie; táto evidencia pracovného času musí byť zamestnancovi sprístupnená na požiadanie.

Realizácia práva na odpojenie na podnikovej úrovni predpokladá ingerenciu zástupcov zamestnancov, ako aj zapojenie odborových organizácií do procesu tvorby pravidiel týkajúcich sa práva na odpojenie na podnikovej úrovni. Podľa návrhu smernice, právo na odpojenie spadá pod pojem „pracovné podmienky“, pričom smernica upravuje minimálne požiadavky, ktoré bude musieť zamestnávateľ dodržiavať. Napríklad, zamestnávateľ bude musieť stanoviť praktické opatrenia týkajúce sa vypnutia digitálnych technológií, vrátane vypnutia prostriedkov monitorovania zamestnancov mimo pracovného času. Výnimky z práva na odpojenie budú musieť spĺňať kritérium výnimočnosti, vyššej moci alebo iného prípadu ohrozenia, pričom zamestnávateľ bude povinný poskytnúť zamestnancovi dôvody uplatnenia danej výnimky písomne, a to pre každý takýto prípad osobitne. Práca, ktorú bude zamestnávateľ požadovať na základe výnimky z práva na odpojenie, bude zakladať právo zamestnanca na odmenu podľa ZP. Ako zaujímavosť uvádzame, že podľa znenia návrhu smernice, v rámci pravidiel BOZP má byť zamestnávateľ povinný zaviesť hodnotenie psychologicko-sociálneho rizika v nadväznosti na právo na odpojenie sa, ako aj realizovať školenia zamestnancov za účelom získania a zvyšovania znalostí zamestnancov o pracovných podmienkach so zameraním na právo na odpojenie.

Samostatná pozornosť je v smernici venovaná ochrane zamestnancov pred diskrimináciou, menej výhodným zaobchádzaním, prepustením alebo iným podobným postihom z dôvodu, že zamestnanec využije právo na odpojenie. 

Obsah prijatého znenia smernice bude musieť byť transponovaný do Zákonníka práce v lehote dva roky od jej prijatia, pričom do účinnosti bude musieť vstúpiť do troch rokov od prijatia smernice. Na pôde európskych inštitúcií sa očakáva zložitá diskusia, v ktorej sa stretne záujem zamestnávateľov flexibilne organizovať pracovný čas a záujem zástupcov zamestnancov dosiahnuť efektívnu ochranu zamestnancov pred nadmerným zaťažovaním zamestnancov mimo pracovného času. V podstate pôjde o hľadanie rovnováhy medzi pracovným a súkromným životom.

Dovtedy sa budú môcť zamestnávatelia postupne pripraviť na to, že právo na odpojenie sa stane súčasťou pracovného práva. Cieľom tejto iniciatívy EP je návrat ku zdravému a bezpečnému výkonu práce. V celej EÚ má byť zavedená nová kultúra práce, v ktorej nebude viac možné, aby manažér pravidelne kontaktoval podriadeného s požiadavkami cez email alebo mobil po pracovnej dobe a vyžadoval reakciu mimo pracovného času zamestnanca, cez víkend alebo dokonca počas dovolenky. Právo na odpojenie, ako nové základné právo v EÚ, bude vstupovať do kolektívneho vyjednávania, stane sa súčasťou kolektívnych zmlúv, právnych predpisov, vnútorných predpisov, vstupných školení ako aj priebežných školení zamestnancov. Zostáva veriť, že implementácia práva na odpojenie prinesie očakávaný výsledok v podobe zníženia rizika depresií, úzkosti a vyhorenia ako dôsledku kultúry neustálej dostupnosti.

Bratislava, 14.3.2021